Prenos Fabryho choroby v rodine

Každý gén v ľudskom tele existuje v páre. To, či človek má Fabryho chorobu, závisí od génov, ktoré dostal od svojich rodičov. Všetky gény sú uložené v malých štruktúrach zvaných „chromozómy“, ktoré sa nachádzajú v každej bunke. Každá bunka v ľudskom tele obsahuje 23 párov chromozómov (teda celkovo 46 chromozómov). Jeden chromozóm v každom páre chromozómov sa dedí od matky a jeden od otca. Jeden z týchto 23 párov chromozómov určuje, či je daný jedinec mužského alebo ženského pohlavia. Nazývajú sa tiež „pohlavné chromozómy“ a existujú dva typy, X a Y. Ženy majú v každej svojej bunke dva chromozómy X (často sa uvádza XX). Muži majú jeden chromozóm X a jeden chromozóm Y (často sa uvádza XY). Rovnako ako chromozómy určujú pohlavie osoby, na chromozómoch X a Y sa nachádzajú ďalšie gény, ktoré slúžia ako kód pre mnoho ďalších funkcií. Napríklad existuje gén, ktorý pomáha pri zrážaní krvi, gén, ktorý zodpovedá za schopnosť rozpoznávať farby a pod.

Gén zodpovedný za tvorbu alfa-GAL sa nachádza na chromozóme X. Z tohto dôvodu sa Fabryho choroba nazýva genetické ochorenie „viazané na chromozóm X“. Tento gén sa nikdy nenachádza na chromozóme Y. Keďže sa gén enzýmu alfa-GAL nachádza na chromozóme X, Fabryho choroba sa prejavuje inak u mužov a inak u žien. V prípade mužov s Fabryho chorobou bude gén alfa-GAL vždy chybný, pretože majú len jeden chromozóm X. To znamená, že muži s Fabryho chorobou zvyčajne majú veľmi malé množstvo alebo dokonca žiadny aktívny enzým alfa-GAL. Ženy majú dva chromozómy X. V prípade, že trpia Fabryho chorobou, majú zvyčajne jeden chromozóm s chybným génom a jeden chromozóm s génom, ktorý funguje správne. V bunkách ženského tela sa jeden z chromozómov X inaktivuje procesom, ktorý sa nazýva inaktivácia chromozómu X (tzv. lyonizácia). Ide o náhodný proces, ktorý prebieha v každej bunke. Keďže je tento proces náhodný, u niektorých žien s chybným génom väčšina buniek inaktivuje funkčnú kópiu génu, u niektorých žien väčšina buniek inaktivuje chybnú kópiu génu, u iných žien približne rovnaký počet buniek inaktivuje chybné aj funkčné kópie génov. V dôsledku tejto rôznorodosti sa príznaky, ich závažnosť a vek, v ktorom sa vyskytnú po prvýkrát, u jednotlivých žien značne líšia, môžu byť však rovnako závažné ako u mužov.

Pravdepodobnosť dedičnosti v prípade, keď má pacient s Fabryho chorobou deti

Otec s Fabryho chorobou

Muž odovzdá svoj poškodený chromozóm X svojim dcéram a svoj chromozóm Y svojim synom. Keď má muž gén postihnutý Fabryho chorobou, odovzdá chybný gén alfa-GAL na chromozóme X všetkým svojim dcéram, ktoré budú mať tiež postihnutý chromozóm X. Postihnutý chromozóm X sa však neprenesie na jeho synov (keďže synovia dedia od otca len jeho chromozóm Y a zdravý chromozóm X zvyčajne zdedia od svojej matky).

Muži s chybným génom ho odovzdajú všetkým svojim dcéram, ale žiadnemu synovi

* Postihnutý otec sa označuje ako hemizygot s chybným génom/mutáciou a postihnuté ženy sa označujú ako heterozygotky s chybným génom.

Matka s Fabryho chorobou

Žena odovzdá jeden zo svojich chromozómov X svojim synom alebo dcéram. Ak má žena Fabryho chorobu, zvyčajne len jeden z jej dvoch chromozómov X nesie chybný gén alfa-GAL. To znamená, že existuje 50 % pravdepodobnosť (pri každom tehotenstve), že odovzdá chybný chromozóm svojim synom alebo dcéram. Keď deti zdedia chybný chromozóm od matky, každé dieťa (syn alebo dcéra) bude trpieť Fabryho chorobou.

U žien s chybným génom existuje 50 % pravdepodobnosť, že ho počas každého tehotenstva odovzdá svojmu dieťaťu.


* Postihnutý otec sa označuje ako hemizygot s chybným génom/mutáciou a postihnuté ženy sa označujú ako heterozygotky s chybným génom.