Vstupujete do časti určenej pre odbornú verejnosť

Lyzozómové choroby

V súčasnej dobe je známych viac ako 60 lyzozómových chorôb (LSD = lysosomal storage disorders). Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157. Ich celkový výskyt v populácii sa odhaduje na 1 prípad na 5000 živo narodených detí. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157. To znamená, že sa každý lekár v rámci svojej praxe s veľkou pravdepodobnosťou môže s niektorým z týchto ochorení stretnúť.

Väčšina lyzozómových chorôb je výsledkom zníženej aktivity lyzozómových enzýmov spôsobenej mutáciou génu pre produkciu samotného enzýmu. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157. Poupetova H et al. J Inherit Metab Dis 2010;33:387–396. Iné príčiny môžu byť poruchy aktivačného proteínu, membránových transportérov alebo modifikátorov proteínu, ktoré vedú k poruche aktivity enzýmu. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157.  Lyzozómy obsahujú početné kyslé hydrolázy, ktoré sú súčasťou zložitých metabolických pochodov, v ktorých sa veľké molekuly (tzv. makromolekuly) premieňajú na menšie zložky. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157.  Tieto zložky potom bunka využíva v procesoch ďalšej biosyntézy. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157.  V prípade nedostatočnosti špecifického lyzozómového enzýmu sa v bunke hromadí substrát, ktorý je týmto enzýmom odbúravaný, čo nepriaznivo ovplyvňuje normálnu činnosť bunky a môže viesť až k jej odumretiu. Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157.

Súbory príznakov a prejavov u pacientov s lyzozómovými chorobami boli prvýkrát popísané už v 80. rokoch 19. storočia, ale biochemická povaha akumulovaného substrátu bola odhalená až o 50 rokov neskôr. Filocamo M, Morrone A. Hum Genom 2011;5(3):156–169.

Podobná príčina neznamená rovnosť príznakov

Hoci majú tieto ochorenia podobnú základnú príčinu, ich príznaky a prejavy nemožno zovšeobecňovať. Rôzne druhy hromadiaceho sa substrátu, odlišné miesta produkcie a degradácie metabolitov, vedú k veľkej rozmanitosti príznakov, dokonca aj v rámci rovnakého ochorenia. Filocamo M, Morrone A. Hum Genom 2011;5(3):156–169. Klinické prejavy spravidla zasahujú takmer každý systém v tele a mávajú zhoršujúcu sa tendenciu, pretože prebytočného substrátu sa hromadí stále viac a vznikajú ďalšie a ďalšie druhotné postihnutia. Filocamo M, Morrone A. Hum Genom 2011;5(3):156–169. Vellodi A. Br J Haematol 2004;128:413–431. Skoré rozpoznanie príznakov a včasné stanovenie správnej diagnózy sú veľmi dôležité Tanpaiboon P. Transl. Sci. Rare Dis 2019;4:133–157. a vyžadujú dobrú spoluprácu odborných lekárov. Stanovenie diagnózy sa však často oneskoruje, hlavne u miernejších fenotypov s dlhším prežívaním, hlavne kvôli nešpecifickým klinickým príznakom, ktoré sú charakteristické aj pre iné, častejšie stavy. Platt FM et al. Nat. Rev. Dis. Primers 2018;4(1):1-25. Ak je choroba diagnostikovaná neskoro a / alebo zostáva neliečená, hrozí pacientom vznik významných nezvratných poškodení, strata telesných funkcií a život ohrozujúce komplikácie. Graham S. Eur Ophth 2009;2(1):1-4.

Na diagnózu LSD je nutné pomýšľať pri multisystémovom postihnutí, ktoré má progresívny charakter. Prvé príznaky sa môžu objaviť kedykoľvek od novorodeneckého obdobia až do neskorej dospelosti, skoré formy mávajú ťažký priebeh s rýchlou progresiou a infaustnú prognózu. Postihnutie je multisystémové s trvalou progresiou ťažkostí a postihnutím metabolicky aktívnych orgánov či tkanív - kostná dreň, pečeň, kosti, kostrové svaly, myokard, CNS. Malinová V, Honzík T. Pediatr praxi 2013;14(2):99-103. Z dôvodu nešpecificity príznakov LSD dochádza často k chybnému stanoveniu počiatočnej diagnózy. Kuiper GA et al. Orphanet J Rare Dis 2018;13(2):1-13 Včasná diagnostika týchto chorôb, pred vznikom nezvratných poškodení, vedie k lepším výsledkom prípadnej liečby. Meikle J, Hopwood JJ. Eur J Pediatr 2003;162:S34–S37.