Vstupujete do časti určenej pre odbornú verejnosť

Progresia a prognóza

Rozdiely v hladinách enzýmov

Zatiaľ čo sa Pompeho choroba vždy charakterizuje zníženou aktivitou GAA, presný stupeň aktivity zostatkového enzýmu sa u jednotlivých pacientov a v jednotlivých populáciách pacientov líši:

  • u dojčiat s Pompeho chorobou dosahuje aktivita GAA zvyčajne menej ako 1 % priemernej aktivity GAA, van der Ploeg AT, Reuser AJ Lancet 2008;372(9646):1342-53.
  • detí a dospelých s Pompeho chorobou môže aktivita zostatkovej GAA dosahovať 1 − 30 % priemerných fyziologických hodnôt, van der Ploeg AT, Reuser AJ Lancet 2008;372(9646):1342-53.

Vo všeobecnosti je korelácia medzi aktivitou zostatkovej GAA a klinickými prejavmi u detí a dospelých slabá, hoci dojčatá sú postihnuté vždy závažne.

Priebeh ochorenia

Klasická infantilná forma Pompeho choroby sa u pacientov zvyčajne manifestuje takmer úplnou absenciou aktivity enzýmu GAA sprevádzanou značnou kardiomegáliou a rýchlym hromadením glykogénu v kostrových svaloch, ktoré môže prebiehať až 10-násobne rýchlejšie, ako je bežné. Hirschhorn R et al In: Scriver CR et al eds. The Metabolic & Molecular Bases of Inherited Disease 8th ed. New York, NY: McGraw-Hill; 2001:3389-3420.  V tejto populácii pacientov postupuje ochorenie veľmi rýchlo a ak sa nelieči, zvyčajne končí smrťou v priebehu prvého roku života. Kishnani PS et al J Pediatr 2004;144(5 Suppl):S35-S43.

U detí a dospelých postupuje ochorenie spravidla pomalším tempom, ako u dojčiat s klasickou infantilnou formou choroby, pričom ochorenie postihuje srdce len okrajovo alebo vôbec. Pompeho choroba je však neúprosne progresívna a spája sa so značnou morbiditou a/alebo predčasnou mortalitou. Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7. Wokke J et al Muscle Nerve 2008;38:1236-45. Güngor D et al Orphanet J Rare Dis 2011; 6: 34.

Infantilná forma Pompeho choroby je rýchlo postupujúce ochorenie, ktoré má bez liečby počas prvého roku života spravidla fatálne následky. Kishnani PS et al J Pediatr 2004;144(5 Suppl):S35-S43.  U starších detí a dospelých je priebeh ochorenia oveľa premenlivejší, zostáva však progresívny, čo má za následok významnú morbiditu a často predčasnú mortalitu. Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7. Wokke J et al Muscle Nerve 2008;38:1236-45. Güngor D et al Orphanet J Rare Dis 2011; 6: 34. Pompeho choroba je teda stav s variabilnou mierou progresie a nástupom symptómov. Všetky fenotypy Pompeho choroby sú spôsobené mutáciami v rámci rovnakého génu.

Priebeh ochorenia u dojčiat

V štúdiách znázornených v nižšie uvedenom grafe bola diagnóza oneskorená v priemere o takmer 3 mesiace, medián veku pri úmrtí predstavoval menej než 9 mesiacov. van den Hout HMP et al Pediatr 2003;112(2):332-340. Kishnani PS et al J Pediatr 2006;148:671-676.  To zdôrazňuje závažnosť problému oneskorenej diagnózy u novorodencov s Pompeho chorobou vzhľadom k rýchlej progresii stavu v tejto populácii pacientov.

Vek nástupu symptómov, diagnózy a úmrtia u dojčiat s Pompeho chorobou van den Hout HMP et al Pediatr 2003;112(2):332-340. Kishnani PS et al J Pediatr 2006;148:671-676.

A picture containing screenshot

Description automatically generated

Prevzaté z: van den Hout et al, 2003 van den Hout HMP et al Pediatr 2003;112(2):332-340.  a Kishnani et al, 2006. Kishnani PS et al J Pediatr 2006;148:671-676.

Priebeh choroby u detí a dospelých

Hagemans et al hodnotili priebeh Pompeho choroby u 54 pacientov (priemerný vek 48,6 rokov, vekové rozmedzie 3,9 - 81,2 rokov). Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7.  Z toho u 40 pacientov bola dostupná informácia o čase medzi prvou návštevou lekára kvôli problémom súvisiacim s Pompeho chorobou a stanovením diagnózy tohto stavu. U 28 % pacientov trvalo stanovenie správnej diagnózy 5 až 30 rokov, ďalších 20% čakalo na stanovenie diagnózy 1 až 5 rokov. Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7.  Tieto údaje slúžia ako príklad oneskorenej diagnózy u detí a dospelých a vzhľadom k neúprosnej progresii Pompeho choroby dokladajú význam včasnej diagnózy pre optimálny manažment tohto ochorenia.

Vekové rozloženie špecifických udalostí v priebehu Pompeho choroby Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7.

Prevzaté z: Hagemans et al, 2005. Hagemans ML et al Brain 2005;128:671-7.