Vstupujete do časti určenej pre odbornú verejnosť

Základná patológia

Pompeho choroba je progresívne, multisystémové, poškodzujúce a potenciálne smrteľné, neuromuskulárne ochorenie. Po prvýkrát bolo popísané v roku 1932 holandským patológom Johannesom C. Pompe, ktorý zaznamenal prípad úmrtia v dôsledku hypertrofie srdca u 7-mesačného dojčaťa. Pompe JC Ned Tijdschr Geneeskd 1932;76:304-311. Ukázalo sa, že v mnohých tkanivách dojčaťa bolo nahromadené veľké množstvo glykogénu, najmä však v kostrovom a srdcovom svalstve. V roku 1963 sa toto ochorenie prvýkrát spomínalo v súvislosti s dedičným nedostatkom lyzozomálneho enzýmu, kyslej alfa glukozidázy(GAA) Hirschhorn R et al In: Scriver CR et al eds. The Metabolic & Molecular Bases of Inherited Disease 8th ed. New York, NY: McGraw-Hill; 2001:3389-3420. , ktorý štiepi glykogén na glukózu. Výsledkom je hromadenie glykogénu vo vnútri lyzozómov, predovšetkým vo svalových bunkách, ktoré spôsobuje progresívnu stratu funkcie svalov.

Patogenéza

Gén nachádzajúci sa na chromozóme 17 (17q25.2-q25.3) kóduje produkciu kyslej alfa glukozidázy (GAA), enzýmu, ktorý v lyzozómoch štiepi glykogén na glukózu. Hirschhorn R et al In: Scriver CR et al eds. The Metabolic & Molecular Bases of Inherited Disease 8th ed. New York, NY: McGraw-Hill; 2001:3389-3420. Pittis MG, Filocamo M Acta Myol 2007;26(1):67-71.  Mutácie tohto génu spôsobujú značný nedostatok alebo absenciu aktivity enzýmu GAA, čo vedie k hromadeniu glykogénu vo vnútri lyzozómov, predovšetkým vo svalových bunkách. Pittis MG, Filocamo M Acta Myol 2007;26(1):67-71.

Poškodenie buniek a tkaniva

Nepretržité hromadenie glykogénu spôsobuje, že lyzozómy sa zväčšujú a praskajú, čím sa poškodzujú bunky. Poškodenie buniek ďalej vedie k progresívnemu degenerovaniu kostrového svalstva a svalov dýchacieho systému (spolu so srdcovým svalom, primárne u dojčiat), čo v konečnom dôsledku spôsobí stratu ich funkcie. Hirschhorn R et al In: Scriver CR et al eds. The Metabolic & Molecular Bases of Inherited Disease 8th ed. New York, NY: McGraw-Hill; 2001:3389-3420. Muller-Felber W et al Neuromuscul Disord 2007;17:698-706.

Na nasledujúcom obrázku je pod mikroskopom znázornené hromadenie glykogénu a následná patológia svalov, ku ktorým často dochádza ešte skôr, ako je možné spozorovať akékoľvek klinické príznaky či prejavy.

Snímka svalovej bunky dojčaťa s Pompeho chorobou pod elektrónovým mikroskopom

Táto snímka pod elektrónovým mikroskopom zachytáva bunku kostrového svalu dojčaťa, ktorá je charakteristická pre pacientov s Pompeho chorobou. Postupným hromadením glykogénu sa lyzozómy zväčšujú a nadmerne zasahujú do bunkového priestoru (pozri šípky). Hoci na začiatku ochorenia môžu byť stále prítomné aj nejaké zdravé myofibrily, v neskorších štádiách Pompeho choroby sú takmer všetky myofibrily nahradené glykogénom, čo v konečnom dôsledku znemožní fungovanie svalov. Upravené podľa Thurberg et al., 2006. Thurberg BL et al Lab Invest 2006;86(12):1208-20.

Nahromadený glykogén pri Pompeho chorobe zvyčajne nespôsobuje anomálie v metabolizme glukózy, ako je napr. hypoglykémia, pretože glykogén uložený v lyzozómoch nie je súčasťou glukoneogenézy.