Vstupujete do časti určenej pre odbornú verejnosť

Diagnostické a potvrdzujúce testovanie

Pompeho choroba je zriedkavý stav sprevádzaný príznakmi a prejavmi, ktoré pripomínajú mnohé iné ochorenia. To znamená, že Pompeho choroba je často prehliadaná aspoň spočiatku, kým sa nevylúčia iné bežnejšie ochorenia.

Výsledkom môžu byť oneskorenia v diagnostike s katastrofickými následkami. Skorá diagnostika je predovšetkým dôležitá u dojčiat, pretože bez liečby zvyčajne nastáva smrť v prvom roku života. Retrospektívnou analýzou dojčiat s Pompeho chorobou bolo zaznamenané oneskorenie 2,7 mesiaca medzi priemerným vekom výskytu prvých symptómov a diagnostikovaním choroby. Kishnani PS et al J Pediatr 2006;148:671-676.

Iná analýza, ktorá bola vypracovaná pomocou údajov z registra pacientov s Pompeho chorobou, priniesla informácie o oneskoreniach v diagnostikovaní choroby u dojčiat, detí a mladistvých/dospelých. U dojčiat, u ktorých sa prvé symptómy prejavili v priebehu prvých 12 mesiacov života vo forme kardiomyopatie (t. j. klasickej formy Pompeho choroby u dojčiat), bolo priemerné oneskorenie v diagnostikovaní 1,4 mesiaca. U pacientov, u ktorých sa symptómy prejavili po 12. roku života, bolo priemerné oneskorenie v diagnostikovaní 6,0 rokov. Najväčšie oneskorenie v diagnostikovaní trvalo priemerne 12,6 roka u pacientov, u ktorých sa symptómy objavili v priebehu prvých 12 mesiacov života, avšak nevyskytla sa u nich kardiomyopatia, alebo u pacientov, u ktorých sa symptómy objavili medzi 12. mesiacom a 12. rokom veku. Kishnani PS et al Am J Med Genet A 2013;161A(10):2431-43.

Aby bolo možné u pacientov dosiahnuť optimálne výsledky, je preto naprieč celým spektrom Pompeho choroby potrebné skoršie diagnostikovanie.

Oneskorenia v diagnostikovaní choroby u dojčiat, detí a mladistvých/dospelých s Pompeho chorobou Kishnani PS et al Am J Med Genet A 2013;161A(10):2431-43.

Definitívne stanovenie diagnózy

Prítomnosť Pompeho choroby potvrdzuje úplná absencia alebo markantný pokles aktivity kyslej alfa glukozidázy (GAA). Zhang H et al Genet Med 2006;8:302-306. Winchester B et al Mol Genet Metab 2008;93(3):275-281. Zostatková aktivita GAA sa u pacientov s Pompeho chorobou môže pohybovať kdekoľvek na úrovni od menej ako 1 % (spravidla u dojčiat) po 30 % priemernej normálnej hladiny. van der Ploeg AT, Reuser AJ Lancet 2008;372(9646):1342-53.  Pompeho chorobu je tiež nutné potvrdiť pomocou mutačnej analýzy, ktorá potvrdí prítomnosť dvoch zmutovaných alel (čítajte  "Genetika a epidemiológia" ).

Historicky sa test enzýmu GAA vykonával pomocou kultivovaných fibroblastov kože. Zhang H et al Genet Med 2006;8:302-306. Winchester B et al Mol Genet Metab 2008;93(3):275-281.  Odobratie vzorky je však relatívne invazívne a na výsledky sa čaká približne 6 týždňov. Táto dlhá čakacia doba je samozrejme nežiaduca, najmä u dojčiat s ochorením s rýchlou progresiou. V súčasnej praxi sa štandardne používajú vzorky krvi, vrátane suchých kvapiek krvi. Odber vzoriek krvi potrebných na vykonanie testu na Pompeho chorobu je minimálne invazívny, presný a výsledky sú zvyčajne známe o niekoľko dní. Winkel LP et al J Neurol 2006;252:875-84. American Association of Neuromuscular & Electrodiagnostic Medicine Muscle Nerve 2009;40(1):149-160. Ak sa preukáže znížená činnosť enzýmu GAA, je potrebné ju potvrdiť na základe druhej vzorky a/alebo génovej sekvencie GAA. American Association of Neuromuscular & Electrodiagnostic Medicine Muscle Nerve 2009;40(1):149-160.

Hoci sa činnosť GAA dá overiť aj vykonaním biopsií zo svalov, táto metóda sa vo všeobecnosti nepreferuje. Dôvodom je najmä invazívny charakter tejto metódy a vysoké riziko falošne pozitívnych výsledkov v dôsledku nesprávnej manipulácie so vzorkou. Biopsie zo svalov je možné použiť na histologické posúdenie, je však potrebné podotknúť, že obsah glykogénu v jednotlivých svaloch sa môže výrazne líšiť, teda zdanlivo normálne výsledky biopsií Pompeho chorobu nevylučujú. Winchester B et al Mol Genet Metab 2008;93(3):275-281.  Diagnostikovanie Pompeho choroby je teda vždy potrebné potvrdiť absenciou alebo poklesom aktivity GAA a /alebo genetickou analýzou. van der Ploeg AT et al Eur. J. Neurol 2017; 24(6):768-e31.