Prejavy choroby

Hrubé črty tváre

Pacienti so závažným postihnutím vykazujú nápadnú podobnosť hrubnutia rysov tváre, vrátane krátkeho nosu, plochej tváre a veľkej hlavy. Hlava je obvykle dlhšia než je bežné v predo-zadnom smere – „tzv. skafocefália“, s vystúpeným čelom. Dôvodom je spôsob utvárania kostí, ktoré určujú tvar lebky. Lebka dojčaťa je mäkká a jej jednotlivé kosti sú oddelené tenkým väzivovým tkanivom. Tieto mäkké miesta sa spravidla v priebehu niekoľkých prvých rokov života uzatvárajú. U jedincov s rýchlym postupom MPS I sa kosti v hornej časti hlavy spájajú skôr než obvykle, takže lebka sa v predo-zadnom smere rozširuje, vytvára sa dlhá hlava a vystupujúce čelo. Naprieč čelom je v mieste, kde sa lebka predčasne uzavrela, často viditeľný hrebeň.

Jedinci s MPS I majú obvykle široký nos s plochým chrbtom a širokými zahnutými otvormi. Očné jamky sú skôr plytké a oči mierne vystupujú. Ďalej je charakteristický veľký jazyk, ktorý môže vyčnievať z úst. Telesné ochlpenie býva hrubšie a hojnejšie, ako je obvyklé. Jedinci s MPS I môžu mať vystúpené brucho, stoja a chodia v predklone kvôli stuhnutosti bedrových kĺbov, ramien, lakťov a kolien. Jednotlivé postihnutia sa môžu značne líšiť vzhľadom. Dospelí majú často územčistú postavu s kratším trupom, ako je priemerne bežné. Môžu mať krátky a tuhý krk. Tvár pacientov s miernou formou MPS I (Scheie) môže však pôsobiť úplne normálne a nemusí byť ničím nápadná.

Stuhnutosť kĺbov

Stuhnutosť kĺbov je u jedincov s MPS I bežným javom a maximálny rozsah pohyblivosti všetkých kĺbov môže byť obmedzený. Stuhnutosť kĺbov spôsobuje neskôr v živote jednotlivca bolesť, ktorá môže byť potlačená teplom a liekmi proti bolesti. Obmedzenú pohyblivosť v oblasti ramien a paží môže zhoršovať prítomnosť obväzov. Pri bolestiach kĺbov niekedy pomôžu protizápalové lieky, ale ich používanie by sa malo starostlivo sledovať, aby bolo isté, že nevedú k podráždeniu žalúdka a k žalúdočným vredom. Niektorí lekári môžu odporučiť fyzioterapiu a pri cvičení určia príslušný rozsah pohybu.

Ruky (pazúrovitá ruka)
Tvar rúk u pacientov s MPS I môže byť veľmi nápadný a používal sa aj ako symbol pre MPS I. Ruky týchto pacientov sú krátke a široké s kýpťovitými prstami. Postupom času môžu prsty v dôsledku hromadenia GAG a zápalu ešte viac stuhnúť. Postupne sa stáčajú v dôsledku obmedzenej pohyblivosti kĺbov. Končeky prstov môžu byť trvalo ohnuté čo vyvoláva charakteristické postihnutie, tzv. „pazúrovitú ruku“.

Bedrá
Rovnako ako chrbtica, trpí zmeneným tvarom kostí aj bedrový kĺb. Bedrový kĺb je tvorený hlavicou a jamkou na oboch stranách panvy. Hlavica stehennej kosti má tvar loptičky a jamka predstavuje časť panvy v tvare kornútku (acetabulum), ktorá „loptičku“ obklopuje. Pri abnormálnom tvare bedra (alebo dysplázii bedrového kĺbu) je acetabulum plytké, hlavica stehennej kosti nie je dostatočne vyvinutá a horná časť stehennej kosti je v krčku vyrovnaná (stav nazývaný coxa valga – vbočenie bedra). Táto kombinácia porúch vedie k nestabilite a niekedy aj k dislokácii (vykĺbeniu) bedrového kĺbu.

Dysplázia (porucha vývoja) bedrového kĺbu sa v rôznej miere vyskytuje takmer u všetkých osôb so závažnou formou choroby (Hurler), ale rovnako sa môže vyskytnúť aj u pacientov z miernejšieho spektra priebehu choroby. U väčšiny detí s dyspláziou bedrového kĺbu je nakoniec potrebná opravná/korekčná operácia kĺbu. Operácia bedrového kĺbu sa robí ľahšie v mladšom veku, ideálne okolo 5 až 7 rokov, kedy je spravidla možné dosiahnuť najlepších výsledkov. Úspešná operácia (tj. chirurgický výkon, ktorý dokáže dyspláziu bedrového kĺbu napraviť) v staršom veku je omnoho náročnejšia. Ak dôjde k vykĺbeniu bedrového kĺbu, stáva sa operácia technicky veľmi náročnou a výsledky sú omnoho menej predvídateľné.

Bez operácie bedrového kĺbu obvykle bolesť a stuhnutosť postupujú a nakoniec vedú k dislokácii (vykĺbeniu) s výrazne zníženou schopnosťou chôdze. Výsledky operácií bedrového kĺbu u pacientov s MPS I sú sľubné a umožňujú zlepšenie pohyblivosti a nezávislú chôdzu. Operácia je však spojená s viacerými rizikami, vrátane rizika spojeného s anestéziou (tj. narkózou alebo aj umelým uspaním pacienta).

Nohy a chodidlá
Nohy pacientov s MPS I sú široké a môžu byť stuhnuté, s palcami stočenými dolu, podobne ako na rukách. Mnoho ľudí s MPS I stojí a chodí s ohnutými kolenami a bedrami. Tento stav v kombinácii s útlakom Achillovej šľachy môže pacientov nútiť k chôdzi po špičkách. Niektoré deti s MPS I majú „nohy do X“ (stav, kedy sú kolená natoľko vybočené, že sa pri chôdzi vzájomne dotýkajú) a ich stav je natoľko závažný, že je potrebný chirurgický zákrok. V priebehu tejto operácie sa na vnútornej strane kolena relatívne malým rezom umiestnia kostné spony, ktoré bránia rastu kostí na vnútornej strane kolena a postupne umožnia vyriešiť vadu na vonkajšej strane. Po čase dochádza k narovnávaniu kolien a spony je obvykle možné odstrániť pri ďalšej operácii. Ak sú deti na použitie spôn príliš malé, môže byť nutná tzv. osteotómia (kostné rezy) v oblasti veľkých kostí okolo kolien.

Zákal rohovky oka

Problémy s očami popísané v tejto časti sa vyskytujú v celom spektre MPS I. Okrúhla priehľadná vrstva v prednej časti oka (rohovka) sa zakalí ukladaním GAG, ktoré narušujú číre vrstvy rohovky. Hovoríme potom o zákale rohovky. Ak je zákal rohovky závažný, môže znižovať schopnosť videnia, najmä za šera. Niektorí jedinci s MPS I nie sú schopní znášať jasné svetlo, pretože zákal vedie k nerovnomernému lomu (refrakcii) svetla. Ako kompenzáciu by mali nosiť čiapku so šiltom alebo používať slnečné okuliare. Množstvo pacientov s MPS I podstúpi transplantáciu rohovky, ktorá môže viesť k zlepšeniu zraku. Medzi možné riziká transplantácie rohovky patria infekcie, neprijatie transplantovanej rohovky alebo zvýšená citlivosť na lieky použité k lokálnej anestéze (znecitlivenie) oka pred operáciou.

Problémy s videním môžu byť spôsobené aj zmenami na sietnici oka alebo glaukómom (zelený zákal v dôsledku zvýšeného vnútroočného tlaku), ktoré je počas očného vyšetrenia nutné preveriť. Ukladanie GAG v sietnici niekedy vedie k šeroslepote a strate periférneho videnia. V dôsledku nočnej slepoty môže mať postihnutý tendenciu nevychádzať v noci von alebo má strach z tmavých miest, keď sa v noci prebudí. Niekedy je vhodné používať nočné svetlo k prisvieteniu v predsieni alebo v spálni. Často je náročné určiť, aká kombinácia problémov je za zhoršenie zraku zodpovedná. Očný lekár môže uskutočniť špeciálne vyšetrenia, pomocou ktorých určí, či je problém spojený s prienikom svetla do oka (rohovka), alebo s reakciou oka na prenikajúce svetlo (sietnica a zrakový nerv).

Hepatosplenomegália (zväčšenie pečene a sleziny)

U ťažko postihnutých jedincov (Hurler) vedie akumulácia GAG ku zväčšeniu pečene a sleziny (hepatosplenomegália). Pečeň môže byť zväčšená pri všetkých stavoch v rámci celého spektra MPS I. Zväčšenie pečene obvykle nespôsobuje funkčné problémy, ale môže obmedzovať príjem jedla a dýchanie.

Kostné prejavy

Osoby postihnuté MPS I môžu mať značné problémy s tvorbou a rastom kostí. Tie môžu viesť jednak ku nesprávnej tvorbe kostí (označovanej ako dysostosis multiplex), a jednak k problémom neurologickým, ak sú nervy utláčané kosťami. Termín „dysostosis multiplex“ znamená mnohonásobné neobvyklé tvarovanie kostí. Dysostosis multiplex nastáva, keď sa kosti v rastových centrách v tele netvarujú správne (rastové centrá sú na oboch koncoch kostí).

Chrbtica
Vážnejšie postihnutí pacienti majú často chybnú stavbu stavcov, ktoré nemôžu do seba navzájom pevne zapadnúť. Jeden alebo dva stavce uprostred chrbta sú niekedy o niečo menšie než ostatné a zasúvajú sa v rade späť dozadu. Tento sklz stavcov môže viesť k uhlovému zakriveniu chrbtice označovanému ako zvýšená kyfóza alebo hrb (gibbus). Hrb (gibbus) označuje vyklenutie v dolnej časti chrbta postihnutého; v skutočnosti sa jedná o abnormálne zakrivenie chrbtice. Tento predklon alebo zvýšená kyfóza sa nachádza v dolnej časti chrbtice a vyskytuje sa asi u 90 % detí s ťažkou formou MPS I. Ortopedický termín pre hrb je thorakolumbálna kyfóza. U veľkého počtu pacientov so zakrivením chrbtice alebo s vyvinutým hrbom je nakoniec potrebná operácia, ktorá zabráni ďalšiemu zhoršovaniu. U niektorých detí s MPS I sa môže vyskytovať skolióza chrbtice. O skolióze hovoríme, ak je chrbtica zakrivená do strán, a nie spredu dozadu. Skolióza tiež môže vyžadovať operáciu, avšak menej často. Posúdenie, či stav vyžaduje operáciu, sa môže opierať aj o potreby dieťaťa, či celej rodiny. Aktuálne skúsenosti naznačujú, že odloženie chirurgického výkonu na chrbtici do neskoršieho veku, ak je to možné, umožňuje lepší rast chrbtice a rozvoj tenkých a krehkých kostí.

Operácie na nápravu deformít chrbtice v sebe zahŕňajú rez v oblasti chrbta, a v niektorých prípadoch aj rez spredu, zo strany alebo naprieč hrudníkom. Náprava skoliózy obvykle vyžaduje rez zozadu, zatiaľ čo výkon na nápravu zvýšenej kyfózy takmer vždy vyžaduje rezy spredu a z boku. Tento postup sa nazýva inštrumentácia a spojenie (fúzia). „Fúzia“ je v skutočnosti premostením kostí panvy alebo rebier na zadnej strane alebo premostenie stavcov na prednej strane. Voperované pomôcky, ako náhrady a kovové súčiastky, sú obvykle z nerezovej ocele alebo z titánu a poskytujú chrbtici dočasnú oporu, pokiaľ sa fúzia nezahojí. Po zavedení sa pomôcky obvykle neodstraňujú, pokiaľ nenastane komplikácia súvisiaca s ich prítomnosťou v tele. U väčšiny detí je kvôli spevneniu potrebná aj určitá kombinácia sadrového obväzu alebo ortézy (dlahy) po dobu od troch mesiacov až do jedného roku po operácii. Ak všetko prebieha správne a účinne, nová kosť sa zahojí a vytvorí tak vzperu medzi stavcami, ktorá zabráni ďalšiemu kriveniu chrbtice. Ak nie, neúspešné spojenie (ak sa kosť správne nevytvorí) môže byť bolestivé a môže to vyžadovať opakovanie operácie. Kosti spojujúce hlavu a krk (stavce) môžu mať zmenený tvar (odontoidná dysplázia), čo vedie k zhoršenej stabilite v krčnej oblasti. Tento stav je častejší u pacientov postihnutých ťažkou formou MPS I (Hurler). U týchto pacientov existuje zvýšené riziko útlaku miechy (stav, kedy tekutina, tkanivo alebo kosť tlačí na miechu). Tento stav je možné riešiť operatívne. Niektorí pacienti mávajú aj občasné bolesti v zadnej časti krku. Celkovo možno odporúčať, aby sa deti s MPS I vyhýbali „vysoko rizikovým“ činnostiam, ako sú kontaktné športy a gymnastika. Ďalej je vhodné, aby sa s týmito osobami zaobchádzalo so zvýšenou opatrnosťou v prípade polohovania pred podaním anestézie. Ak pacient pociťuje intenzívne bolesti alebo bolesti spojené so slabosťou a trasením dolných končatín, môže mu lekár odporučiť vyšetrenie posunu krčných stavcov.

Pruh/prietrž (vyklenutie spôsobené oslabením steny brušných svalov) a črevné problémy

Nesprávne držanie tela, svalová slabosť a zväčšenie pečene a sleziny vedie u väčšiny jedincov s MPS I k vyklenutiu brucha. Časť brušného obsahu sa často tlačí von v mieste oslabenia brušnej steny. Tento stav sa nazýva hernia (pruh/prietrž). Môže vznikať v oblasti pupku (pupočná hernia) alebo v slabinách (slabinová hernia). Slabinová hernia sa často rieši operáciou, ale po operácii sa môže vytvoriť znovu. Pupočná hernia sa obvykle nelieči, okrem prípadov, kedy je spojená so zaškrtením čreva alebo pokiaľ spôsobuje problémy v dôsledku nadmernej veľkosti.

Pacienti s ťažkou formou MPS I (Hurler) – pravidelne trpia riedkou stolicou a hnačkami, ktorých príčina nie je úplne objasnená. Niekedy je problém vyvolaný ťažkou zápchou a presakovaním okolo nahromadenej tvrdej stolice. Omnoho častejšie však stolica preniká „priamo“. Predpokladá sa, že v pozadí tohto problému je porucha vegetatívneho nervového systému riadiaceho telesné funkcie, ktoré obvykle nie je možné ovplyvniť bezprostrednou vôľou. Štúdia dokázala nahromadenie GAG v nervových bunkách čreva a je pravdepodobné, že hnačka je spôsobná abnormálnym pohybom čriev.

Príčinu týchto problémov je možné stanoviť na základe lekárskeho vyšetrenia, v prípade potreby doplneného röntgenovým vyšetrením. U detí môže problém vymiznúť s vekom, ale môže sa zhoršovať používaním antibiotík nasadených kvôli liečbe iných problémov. Pokiaľ sa ukáže, že u niektorých jedincov s MPS I je možné tento problém ovplyvniť stravou, môže byť prospešné niektoré potraviny vylúčiť. Ak sú príčinou hnačiek antibiotiká, býva často prospešné konzumovať jogurty s živou bakteriálnou kultúrou. Prospešná môže byť aj diéta s nízkym obsahom vlákniny.

Zápcha môže spôsobovať značné problémy, pretože u detí s MPS I klesá aktivita s vekom a ich svaly sa oslabujú. Pokiaľ nepomôže zvýšenie obsahu vlákniny v potrave, alebo ak to nie je možné, môže lekár predpísať preháňadlá alebo jednorazovo klystír. V závislosti na type použitého preháňadla sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, ako je nadúvanie, plynatosť, kŕče alebo hnačky. K vedľajším účinkom klystíru patrí podráždenie alebo poškodenie konečníka.

Nízky vzrast

Rast do výšky je u postihnutých jedincov obvykle pomalší než je obvyklé, ale líši sa podľa závažnosti choroby. Ťažko postihnuté deti môžu byť pri narodení pomerne veľké a rastú spočiatku rýchlejšie v porovnaní s priemerom, ich rast sa ale obvykle spomaľuje medzi 6. až 18. mesiacom veku a často sa úplne zastavuje vo veku okolo 3 rokov. Ťažko postihnutý jedinec nemusí vyrásť do výšky väčšej ako 120 cm. Naopak jedinci s atenuovanou MPS I obvykle dorastú do relatívne normálnej výšky, cca. 150 cm alebo aj viac. Výška tých, ktorí sa pohybujú medzi týmito dvoma extrémami (Hurler-Scheie) je premenlivá, ale často je nižšia ako 5. výškový percentil (tj. nižšia ako u 95 % osôb porovnateľného veku).

Syndróm karpálneho tunela (bolesť a strata citlivosti v rukách)

Osoby s MPS I majú občas skúsenosti s bolesťou a stratou citu v prstoch v dôsledku syndrómu karpálneho tunela. Zápästie, alebo odborne karpus, sa skladá z ôsmich malých kostí, ktoré sa nazývajú zápästné kostičky a sú navzájom spojené pruhmi tkaniva označovanými ako väzy. Priestorom medzi karpálnymi kosťami a šľachami v oblasti zápästia prechádza stredový nerv (nervus medianus). Zhrubnutie väzov spôsobuje útlak stredového nervu (n. medianus), čo môže viesť k nezvratnému poškodeniu nervu. Nervové poškodenie spôsobuje porušenie svalov pri koreni palca, čo osobám s MPS I sťažuje používanie palca pri uchopovaní predmetov.

Syndróm karpálneho tunela môže byť závažný dokonca aj vtedy, ak nebudete pociťovať žiadnu bolesť. Pokiaľ trpíte hlavne v noci bolesťami rúk, je treba uskutočniť elektrický test pre vyšetrenie vedenia nervového vzruchu (elektromyografia). Tento test ukáže, či je príčinou bolesti syndróm karpálneho tunela. Pokiaľ pociťujete slabosť v rukách alebo máte problémy s uchopením predmetov, požiadajte svojho neurológa o vyšetrenie. V tomto ohľade je treba byť vytrvalý, pretože mnohí lekári nemusia hneď dospieť k poznaniu, že môžete mať syndróm karpálneho tunela bez klasických príznakov. Väčšina jedincov postihnutých MPS I nemá klasické prejavy syndrómu karpálneho tunela, a to ani pri ťažkom postihnutí nervov a ich poškodení. Podobný typ útlaku nervu sa môže objaviť i na inom mieste v tele a spôsobovať lokalizovanú slabosť či bolesť.

Choroby srdca (chlopní)

Postihnutie srdca je bežné u pacientov so závažnou formou MPS I (Hurler). Na úľavu od príznakov súvisiacich s postihnutím srdca, ktoré vznikli následkom MPS I existujú lieky. Kardiomyopatia (oslabenie srdcového svalu) a fibroelastóza endokardu (zjazvenie a stvrdnutie srdcového svalu) sú stavy, ktoré môžu nastať u ťažko postihnutých mladých pacientov. Ochorenie vencovitých (koronárnych) tepien spôsobené hromadením GAG v srdcových cievach sa podobá chorobe vencovitých tepien (Ischemická choroba srdca), ktorá sa obvykle vyskytuje u starších ľudí a môže viesť k predčasnej smrti.

U väčšiny pacientov s MPS I, vrátane pacientov s miernou formou (Scheie), sa môžu objaviť poškodenia srdcových chlopní. U pacientov je niekedy potrebná chirurgická výmena poškodenej srdcovej chlopne. Lekár môže počuť srdcové šelesty (zvuky spôsobené vírením krvi v srdci), ak sú chlopne poškodené ukladaním GAG. Srdcové chlopne sú usporiadané tak, že k sebe tesne priliehajú, aby zabránili krvi prúdiť nesprávnym smerom pri prechode z jednej srdcovej komory do druhej. Ak je chlopňa oslabená, nemusí sa dostatočne pevne uzavierať a malé množstvo krvi môže prenikať smerom dozadu, čo vedie k turbulenciám a šelestu. Lekári označujú tento spätný tok krvi v dôsledku chybnej srdcovej chlopne „regurgitácia“. Medzi hlavné stavy spojené s regurgitáciou patrí mitrálna regurgitácia (kedy nie je dostatočne pevná chlopňa v ľavej časti srdca) a regurgitácia aortálnej chlopne (kedy nie je dostatočne pevne uzavretá chlopňa medzi ľavou časťou srdca a zvyškom tela). Vzhľadom na to, že osoby s MPS I majú často problémy so srdcom, musia pravidelne (podľa odporučenia lekára) podstupovať ultrazvukové vyšetrenie srdca (echokardiografia), aby sa zistilo, či sa u nich nezačínajú rozvíjať tieto problémy. Vyšetrenie je podobné ultrazvukovému vyšetreniu nenarodeného dieťatka v maternici. Môže dokázať postihnutie srdcového svalu, funkcie srdca a srdcových chlopní, ale rovnako ako mnoho ďalších testov nemôže zistiť všetky možné postihnutia.

U ľudí so závažným postihnutím môže byť srdcový sval oslabený ukladaním GAG a srdce môže byť vystavené zvýšenej záťaži, pretože musí pumpovať krv cez poškodené pľúca. Množstvo pacientov s MPS trpí vysokým krvným tlakom. Niekedy sú vencovité tepny u ťažko postihnutých pacientov zúžené a spôsobujú občasnú bolesť na hrudi (angina pectoris). Ak človek s MPS I pociťuje tieto príznaky, mal by sa poradiť so svojim lekárom.

Pľúcne choroby / spánkové apnoe / poruchy spánku

U pacientov s MPS I sa môže vyskytnúť stav nazývaný obštrukčné spánkové apnoe. Tento stav je definovaný ako dočasné prerušenie dýchania v priebehu spánku, ku ktorému dochádza pri zablokovaní dýchacích ciest v krku v dôsledku uvoľnenia svalov dýchacích ciest. Existuje zvýšené riziko, že dýchacie cesty zostanú zablokované následkom niektorého z fyzických prejavov MPS I, ako je napríklad krátky krk, úzke dýchacie cesty, zväčšené krčné mandle a zhrubnuté nosohltanové mandle.

Spánkové apnoe je možné u niektorých osôb zlepšiť spriechodnením dýchacích ciest nočným používaním dýchacieho prístroja v režime CPAP (trvalý pretlak v dýchacích cestách) nebo BiPAP (dvojúrovňový pretlak v dýchacích cestách). V prípadoch, kedy CPAP ani BiPAP nie sú účinné alebo vhodné, je možné použiť tracheostómiu.

Tracheostómia alebo aj umelý vývod dýchacích ciest je chirurgicky vytvorený vstup krkom do priedušnice. Obvykle sa otvorom do priedušnice zavedie tracheostomická kanyla (rúrka). Jej účelom je spriechodnenie dýchacích ciest a odstránenie sekrétu z pľúc.

Opakujúce sa infekcie horných dýchacích ciest a ORL (ušnej-nosnej-krčnej) oblasti

V prípade prechladnutia nie sú u väčšiny inak zdravých jedincov potrebné antibiotiká. U jedincov s MPS I však prechladnutie často vrcholí bakteriálnou infekciou. Tieto bakteriálne infekcie obvykle postihujú vedľajšie nosné dutiny alebo stredné ucho. Riziko infekcie vedľajších dutín sa zvyšuje ukladaním GAG v nose a krku, ktoré vedie k odchýlkam v tvarovaní alebo k upchávaniu dýchacích ciest.

Tvar hrudníka je často abnormálny a spojenie medzi rebrami a hrudníkom (hrudná kosť) nie je tak pružné ako u zdravých osôb. V dôsledku stuhnutosti sa hrudník nemôže voľne pohybovať a neumožňuje, aby sa pľúca naplnili dostatočne veľkým objemom vzduchu. Svalstvo v dolnej časti hrudníka (bránica) sa tlačí nahor cez zväčšenú pečeň a slezinu, čo ďalej zmenšuje priestor pre pľúca. Nemožnosť úplného roztiahnutia pľúc je spojená so zvýšeným rizikom infekcie (zápal pľúc).

Otitis media (OM) je lekársky termín pre zápal stredného ucha. Ide o bežné detské ochorenie a zároveň jeden z náročnejších problémov u detí s MPS I. Deti s MPS I majú časté ušné infekcie, ktoré môžu byť veľmi ťažko liečiteľné. U niektorých jedincov s MPS I môže prebehnúť niekoľko zápalov stredného ucha, než sa rozpozná MPS I.

U detí bez MPS I sú ušné infekcie obvykle spôsobené zablokovaním Eustachovej trubice (trubica, ktorá vedie zo stredného ucha do krku a pomáha vyrovnávať tlak v strednom uchu), zväčšenie nosných mandlí alebo problémy s odtokom tekutiny zo stredného ucha. U detí s MPS I sa pridáva tiež nahromadenie GAG v strednom uchu, nose, ústach a krku. K liečbe zápalu stredného ucha sa obvykle používajú antibiotiká. K bežným nežiaducim účinkom antibiotík patrí hnačka, nevoľnosť a zvracanie. Môžu tiež vyvolávať kožné vyrážky a alergické reakcie. Príležitostne sa môže u starších detí vyskytnúť infekcia spôsobená inými baktériami (napríklad Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus), ktorej liečba môže byť omnoho ťažšia. Ak má dieťa zavedenú tympanostomickú (ventilačnú) trubičku, je na liečbu infekcie možné použiť ušné kvapky. Na liečbu je možné použiť aj kortikosteroidy (lieky tlmiace zápal).

Oneskorený duševný vývoj

U ťažko postihnutých pacientov môže dôjsť k spomaleniu duševného vývoja o 1–3 roky s rýchlym zhoršovaním schopností (tj. duševný rozvoj dieťaťa a jeho schopnosti sa postupne zhoršujú) po celý zvyšok života. V závažnosti tohoto stavu však existujú značné rozdiely. Niektorí jedinci sa naučia len pár slov, iní sa naučia dobre hovoriť a čiastočne aj čítať. Niekedy pacienti dokážu potešiť ošetrovateľov rôznymi slovnými hrami a jednoduchými hádankami.

Niektorí rodičia zdôrazňujú, že je u postihnutých detí dôležité začať s učením čo najskôr, než nastane postupné miznutie schopností. Dokonca aj vtedy, keď dieťa začne strácať svoje schopnosti, môžu niektoré z nich prekvapivo zostať zachované. Deti budú i naďalej rozumieť a nachádzať potešenie v živote aj v prípade, že stratia schopnosť hovoriť. Jedinci na závažnej strane spektra (Hurler) majú bežne aj iné zdravotné problémy, ktoré môžu brzdiť ich učenie a výkonnosť, vrátane chronických ušných infekcií, porúch videnia a sluchu, komunikujúceho hydrocefalu (v staršej laickej terminológii „voda v mozgu“) a spánkového apnoe (dočasná zástava dýchania počas spánku). U jednotlivcov s významne narušeným vývojom je nutné komplexné lekárske vyšetrenie.

Pacienti s menej výrazným postihnutím (Hurler-Scheie) môžu mať normálne kognitívne funkcie, ale niektorí budú mať určité problémy s učením. Môžu tiež trpieť dôsledkami zdravotných problémov, ktoré im bránia v učení a komunikácii. Pacienti s miernou formou choroby (Scheie) majú obvykle normálne kognitívne funkcie, aj keď existujú správy o kognitívnych poruchách aj v tejto skupine. Je dôležité si uvedomiť, že pojem MPS I obsahuje celé spektrum rôznych prejavov choroby. Niektorí pacienti majú miernejšie fyzické problémy a poruchy učenia, zatiaľ čo iní majú vážnejšie fyzické problémy a normálne kognitívne funkcie.

Strata sluchu

U ťažko, aj mierne postihnutých pacientov s MPS I je bežná určitá miera nedoslýchavosti, ktorá sa môže ďalej zhoršovať častými ušnými infekciami. Jedinci s MPS I by mali pravidelne dochádzať na kontrolné vyšetrenia sluchu, aby bolo možné problémy včas odstrániť a mohla sa tak maximalizovať ich schopnosť učiť sa a komunikovať. Nedoslýchavosť u pacientov s MPS I môže byť prevodového, senzorineurálneho alebo zmiešaného typu.

Prevodová nedoslýchavosť: Pre správnu funkciu stredného ucha musí byť tlak za ušným bubienkom rovnaký ako vo vonkajšom zvukovode a v okolitej atmosfére. Tento tlak sa vyrovnáva prostredníctvom Eustachovej trubice, ktorá vedie do stredného ucha zo zadnej časti krku. Ak je trubica upchatá, klesne tlak za ušným bubienkom a dôjde k jeho vpáčeniu dovnútra. Ak podtlak pretrváva, tekutina z výstelky stredného ucha sa zahusťuje a postupom času zhustne ako lepidlo. Tento stav sa označuje ako efúzia stredného ucha. Tekutina sa odstraňuje v ľahkej celkovej anestézii nepatrným narezaním ušného bubienku (myringotómia) a odsatím. Do otvoru potom možno vložiť malé ventilačné rúrky, ktoré umožňujú priechod vzduchu z vonkajšieho zvukovodu dovtedy, kým Eustachova trubica nezačne opäť správne fungovať. Rúrky môžu z bubienka po čase vypadnúť. Ak k tomu dôjde, môže chirurg rozhodnúť o použití tympanostomických trubičiek (T-trubiček), ktoré zostávajú na mieste omnoho dlhšie. Cieľom tohoto postupu (po zavedení ventilačnej trubičky) je umožnenie odtoku tekutiny a zlepšenie sluchu.

Senzorineurálna (nervová) nedoslýchavosť: Vo väčšine prípadov je príčinou nervovej hluchoty poškodenie malých vlasových buniek vo vnútornom uchu. Senzorineurálna nedoslýchavosť sa môže vyskytovať spoločne s prevodovou nedoslýchavosťou, v takomto prípade hovoríme o nedoslýchavosti zmiešanej. Vo väčšine prípadov je možné senzorineurálnu alebo prevodovú nedoslýchavosť riešiť načúvacím prístrojom.

Komunikujúci hydrocefalus (tekutina v mozgu)

U jedincov s MPS I sa môže vyskytovať hydrocefalus, tj. stav, kedy sa v mozgu hromadí tekutina a spôsobuje vzostup tlaku, ktorý následne vedie k poškodeniu mozgu. Jeho výskyt je častejší u osôb so závažnými neurologickými príznakmi (s prejavmi postihnutia mozgu a nervov). Včasné rozpoznanie a liečba hydrocefalu vedie ku zlepšeniu kvality života. Neurochirurgovia však často nie sú oboznámení s typickými špecifikami diagnostiky komunikujúceho hydrocefalu v rámci MPS I, v dôsledku čoho vznikajú pre rodičov frustrujúce situácie.

Hydrocefalus bol kedysi označovaný pojmom „voda v mozgu“. V skutočnosti sa jedná o mozgovomiešny mok (CSF), tj. číru tekutinu obklopujúcu mozog a miechu. CSF chráni mozog a miechu pred zranením tým, že tvorí tekutý vankúš. Mozgovomiešny mok je neustále doplňovaný, dostáva sa do obehu a vstrebáva sa. Komunikujúci hydrocefalus (alebo inak tiež „neobštrukčný hydrocefalus“) nastáva vtedy, ak sa CSF nevstrebáva správne. To spôsobuje zástavu obehu CSF, ktorá vedie k nadmernému rozšíreniu mozgových priestorov alebo komôr. Vzniká potenciálne nebezpečný tlak na mozgové tkanivo.

Hydrocefalus býva diagnostikovaný na základe klinického neurologického vyšetrenia (vyšetrenie mozgu a nervových funkcií) pomocou zobrazovacích techník, vrátane ultrazvuku, počítačovej tomografie (CT), magnetickej rezonancie (MRI) a prostredníctvom techniky na meranie tlaku (napríklad lumbálnej punkcie). Hydrocefalus sa najčastejšie lieči chirurgickým umiestnením spojky. Ide o ohybnú plastovú trubičku, ktorá odvádza CSF z mozgu do inej oblasti tela, kde sa môže vstrebávať ako súčasť obehu.

U jedincov s MPS I sa odporúča uskutočniť vstupné vyšetrenie hlavy (CT alebo MRI) v dobe diagnózy s následným pravidelným sledovaním (podľa odporúčania lekára). Diagnostikovanie hydrocefalu je možné uskutočniť na základe merania vnútrolebečného tlaku (tlak vo vnútri mozgu). Vnútrolebečný tlak sa meria v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg). Za vysoký vnútrolebečný tlak sa považujú hodnoty nad 18 – 20 mmHg. Pokiaľ je nahromadenie tekutiny príliš závažné, môže lekár odporučiť vykonanie chirurgickej spojky (skratu).

Neobvykle tvarované zuby

Jedinci s MPS I majú vo všeobecnosti masívne pery, rozšírený jazyk a široké okraje ďasien. Ich zuby sú široké, so zlými základmi, s krehkou sklovinou. Je dôležité, aby bolo o zuby dobre postarané, pretože zubný kaz môže spôsobovať bolesti. Zuby je treba pravidelne čistiť a v prípade potreby môže lekár odporučiť podanie fluoridu vo forme tabliet alebo kvapiek. Čistenie zubov malou špongiou na špajli s ústnou vodou pomôže udržovať svieži pocit v ústach a napomáha aj predchádzať páchnutiu dychu. Ani najlepšia zubná starostlivosť však nemusí zabrániť vytvoreniu zápalu (abscesu) okolo zubu, pokiaľ zub nie je správne založený.

Ak má jedinec s MPS I problémy so srdcom, mal by dostať pred každým zubným ošetrením a po ňom preventívne antibiotiká. Niektoré baktérie v ústach sa totiž môžu dostať do krvného obehu a infikovať abnormálne srdcové chlopne a prípadne ich ďalej poškodzovať. Nežiaduce účinky sa môžu líšiť v závislosti na použitom antibiotiku. K bežným nežiaducim účinkom antibiotík patrí hnačka, nevoľnosť a zvracanie. Antibiotiká môžu tiež spôsobovať kožné vyrážky a alergické reakcie.

Priemerná dĺžka života

Priemerná dĺžka života sa u ľudí s MPS I výrazne líši. Závisí to na mnohých faktoroch, ako je „pozícia“ v spektre závažnosti choroby, či sa postihnutý lieči a aké má konkrétne príznaky.

Postihnutí jedinci na miernej strane spektra (Scheie) môžu mať normálnu dĺžku života. Niektorí jedinci, ktorí sú postihnutí viac (Hurler-Scheie), môžu umrieť ešte pred dosiahnutím mladistvého veku, zatiaľ čo iní sa môžu dožiť dospelosti. Bohužiaľ, najzávažnejšie postihnuté deti (Hurler) málokedy žijú dlhšie ako 10 rokov. Dúfajme, že nové lekárske technológie umožnia predĺžiť život pacientov zo závažného spektra MPS I.